EGOna

Prosím neodsudzujte ma... Možno vám táto rozprávka bude pripadať trápna, ale ja som sa na nej trošku zasmiala. Už len z toho dôvodu, že som úplne zabudla, že som ju kedysi písala. Bolo to na literatúre na základnej škole, kde sme mali napísať rozprávku v kt. využijeme fakty z iných známych rozprávok... Akurát dnes som si robila Silvestrovský poriadok a dostala sa mi do ruky a keďže zatiaľ ma nič nenapadá, čo by som mohla v blogu uverejniť, tak ňou zaplním aspoň prázdne miesto...

PRINCEZNÁ NA HRÁŠKU

Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden cirkus. V tomto cirkuse vystupovali najzvláštenjšie stvory. Pred divákmi každý večer vystupovali 5 hlaví draci, chodiace rybky, lietajúce muchotrávky, spievajúce dážďovky. No chýbala im najväčšia atrakcia. Niečo, z čoho by všetky blchy a mole, kt. sa chodievali na predstavenie pozerať, popadali na zadok.

Majiteľka cirkusu - prdiacia fazuľa, kt. vystupovala s veľkým číslom - fazuľa z kanóna bez kanóna, sa rozhodla zamestnať človeka. No skúste niekoho nájsť, kt. by dobrovoľne prišiel do takéhoto cirkusu. Nakoniec našla princeznú. Dali jej hrášok a ona sa každý večer na ňom kotúľala sem a tam po celom cirkuse. Na začiatku zožala veľký úspech.

Nič však netrvá dlho. Po čase začala princezná blchy a mole nudiť. Ukončila teda svoju kariéru, no vyfasovaný hrášok si nechala. Jedného krásneho dňa hrášok zasadila. Možno sa jej stane niečo podobné ako v rozprávke Jack a fazuľka. A čuduj sa svete! Princezne vyrástla do druhého dňa na záhrade vysokánska rastlina. Vyliezla po nej až do oblakov. Tam našla zlatého vtáčika. Ulovila ho a tešila sa na peniaze, kt. zarobí jeho predajom. No vtáčik prosil, ak ma pustíš splním ti tri želania. Princezná vtáčika pustila a zaželala si: "Chcem byť aspoň taká slávna ako moji bývalí kolegovia z cirkusu".. Puk! A z princeznej sa razom stala malinká fazuľa, kt. sa pohybovala len vďaka svojmu vlastnému pohonu. "Nie, nie, moje druhé želanie - chcem byť opäť voňavá princezna!" Puk! Zase z nej bola kočka. "A moje posledné želanie, nech sa mi ťa podarí dobre speňažiť". Princezná sa zaraz stala bohatou.

Za zarobené peniaze sa rozhodla ísť na hranolky do najbližšieho McDonalldu. Prišla tam, no za pultom nikto nebol. Nervózne sa teda oprela a čakala na obsluhu. V tom počula: "Pinkáte si niečo?" Spoza pultu vyšla zelená čiapočka. Tá čiapočka mala aj nohy. "No, pinkáte si niečo?" Bol to škriatok Pin.

Princezná sa okamžite zamilovala do jeho piskľavého hlasu a zelenej čiapočky. Zvyšok nevidela. Každý deň chodila do McDonalldu a objednávala si hranolky. Raz ju Pin požiadal o ruku. Princezná si musela kľaknúť, aby ju videl. O niekoľko dní bola svadba. A svadobná noc? Princezná chodila ako bezducha. Keď sa Pin vyzliekol, princeznej zmizol z očí. Ten debil si dal totiž dole aj čiapku.

Dlho ho hľadala. V tom uvidela na podlahe niečo hnedé. Zodvihla to a netrpezlivo si to priložila na hruď. Tu si Pin! Tak po tebe túžim! V tom to urobilo prd a odletelo preč. Princezná sa lepšie prizrela. Bola to prdiaca fazuľka z cirkusu. "Hou, hou, princeznička. Viem, že ma máš rada, ale nemusíš to dávať najavo takýmto spôsobom. A toto je čo?" Spoza nohy postele vyšiel holý trpaslík. Fazuľka sa začervenala. Trpaslík bol podľa nej veľmi chutný. Princezná sa len bezradne pozerala zvrchu na dvoch čerstvých zaľúbencov. Trpaslík si hrdo vykračoval z izby a za ním prdela slová lásky fazuľa. Princezná teda strávila svadobnú noc sama v naprdenej izbe.

Ako čas plynul princezná starla a starla. Nakoniec, keď ledva chodila, rozhodla sa užiť si naplno aspoň jednu diskotéku. Vybrala sa teda do Ministry. Cestou však zablúdila v lese. Nič iné jej nezostávalo len sa z posledných síl vyškriabať na buk a hľadať svetielko. Jedno videla tak sa vybrala za ním. Keď sa tam svojim pomalým, dôchodcovským tempom dostala, bola už nahluchlá a bezzubá. Keď sa dostala ku chalúpke a otvorila dvere akurát zazrela ježibabu, ako vyťahuje z rúry upečeného Janka s Marienkou. Ježibaba ju pozvala na hostinu. Spolu si sadli za okrúhly stôl, keď do izby vtrhol vlk a obidve zožral.