EGOna

Neviem ako u vás, ale mne sa zdá, že  vianočné sviatky idú dolu vodou. Vianočnú večeru sme mali o druhej po obede, keďže sme nevedeli starkému (ktorý býva teraz prvý rok so mnou, rodičmi a so sestrou v jednom byte) vysvetliť, že taniere na stole sú pripravené na neskôr. Tak sme sa nažrali a išli pod stromček. Môj ocko však nevydržal a bežal si na dvor zapáliť. Darčeky sme rozbaľovali bez neho. Starký dostal od Ježiška (mojej mami - dúfam, že som niekomu takýmto nepríjemným spôsobom nepokazila ideály, že darčeky nenosia rodičia) výbornú slivovičku.. Celý šťastný si sadol do kresla, ohmatkával ju v rukách, očká sa mu leskli (spolu so slinkami). Vtom sa môj fotrík vrátil z fajčiarskej a starký mu bežal oproti so slivkou - chcel sa pochváliť darčekom, ktorý dostal.

Na margo: kto kupuje darčeky? Muži či ženy? Neviem no, ale keď idem pred Vianocami domov autobusom, ženy vláčia dvesto tašiek a chlapi majú v rukách maximálne noviny. A takto to funguje aj u nás. Oco prvýkrát vidí darčeky, kt. nám "kúpil" až keď si ich rozbalíme, aj to väčšinou reaguje - to vám doniesol Ježiško takúto blbosť?

Takže, starký bežal ocovi oproti so slivkou, aby sa pochválil. A čo na to urobil môj ocko? Celý vytešený mu ju zobral z ruky, objal ho a prišiel k nám ku stromčeku so slovami: "Jéééj, pozrite, čo som dostal pod stromček od starkého!" Keď mu mama vysvetlila, že je to darček pre starkého, ocko mu ju sklamane vrátil... Mimochodom, starký je už staručký a tichučký, čiže nedokázal svoju slivovičku brániť vlastným telom, ako by to urobili mladí. Bolo po nálade, keďže ako sa neskôr ukázalo, starký ocovi pod stromček v skutočnosti nič nedal...

Silvester? Chata sa nevybavila, tak nám nezostávalo nič iné (keďže sme hľadali najlacnejšiu variantu), len ho stráviť na námestí, kde bol na prti pódiu krátky program. Stál za prd, čiže naša najväčšia zábava bolo pozerať, kedy sa podarí akýmsi chalanom trafiť snehovou guľou moderátora. Chudáčik, mal problém vypotiť jednu vetu a ešte musel behať po pódiu a vyhýbať sa snehovým guľám. Celý čas sme čakali kedy odbije polnoc, keď sa tak nakoniec konečne udialo (ináč všetkým mojim trom čitateľom prajem šťastný nový rok) a začal ohňostroj na ktorý sme sa tak tešili, zistila som, že sa bojím... Nikdy som nebola tak blízko pri ohňostroji, a čo ak náhodou zmení smer a zasiahne ma a ja zhorím? Alebo čo sa stane keď ťa zasiahne ohňostroj... Preto celá naša partia musela ísť preč z námestia. Čiže sme to oslávili schovaný pod strechou pri vchode do paneláku. Viete si predstaviť ako sa všetci tešili. Aj keď ja som bola spokojná, až kým nezačali vyhadzovať petardy ľudia z okien - z toho paneláku...

A teraz? Ja, sestra, rodičia a starký vysedávame pred telkou. Nikto nevie čo v nej dávajú. Hodinu čumíme na Asterixa a Obelixa, keď v tom otec siahne po ovládači a prepína. Keď náhodou prepol späť na Asterixa mama sa potešila "Jéj, Asterix, kedy začal?"

No neviem... Skúsime budúci rok...