EGOna

Celý deň sa teším na okamih, keď odložím skriptá, sadnem si do postele, zapnem notebook a začnem písať. Od rána rozmýšľam nad tým, akú tému si dáme dnes. Uvažovala som nad nejakým príbehom, že by som začala písať "knihu", mám aj nápad, ale zatiaľ chýba odhodlanie pustiť sa do niečoho dlhodobejšieho.

Od vtedy ako som vstala mám hlavu plnú písania. Všetko čo som počas dňa zažila (a verte, bolo toho veľmi veľa vzhľadom na to, že som celý deň strávila sedením na vankúši, opretá o posteľ, bľabotajúc odporné definície) som si hneď "prekladala do blogovej reči", ktorou to sem napíšem. Moja hlava bola plná nápadov...

Od rána čakám na tento moment pokoja, aktívneho relaxu a keď je tu, tak nič. Žiadna myšlienka, žiadna téma, len tak ťukám o ničom... Všetky predošlé nápady sa mi zdajú ťažké a nudné. Neviem si vybrať... A v podstate nemám ani z čoho, keďže mám akúsi prázdnu myseľ. Za všetko môže škola! Zmagorila ma tá kopa učiva a vycucala zo mňa aj poslednú tvorivú myšlienku. No čo už... Ale aj tak ju mám rada...

Dnes to už radšej nechám tak a zajtra sa pokúsim napísať niečo lepšie.

Ako je možné, že niektorí z vás majú blog už viac ako rok a napriek tomu majú stále o čom písať? Wau! Ja píšem od malička, ale 80 % mojej tvorby je denník... Tam aspoň nemusím rozmýšľať nad témou ;)